aktualizované: 27.06.2024 18:47:32
Folklórny súbor Hermanovčan
História | |
História folklórneho súboru Hermanovčan
Korene folklóru v Hermanovciach siahajú nielen do roku 1967, ale ešte hlbšie do histórie - minimálne do roku 1948. Už vtedy rehoľná sestra Berchmana a učiteľ Šimčik založili krúžok ľudových tancov a piesni. So svojim programom (Karičky, Párový tanec, Vešele) vtedy Hermanovčania vo folkloristickej súťaži postúpili z okresného (Sabinov), cez krajské (Prešov) až na celoslovenské (Bratislava) kolo, kde po vystúpení v Slovenskom národnom divadle tiež vyhrali. Regina Dzuriková s Vincentom Lackom tak mohli v Karlových Varoch prevziať putovnú vlajku – odmenu pre víťazov. Po tomto vari najúspešnejšom období organizovaného folklóru v Hermanovciach však nastala takmer dvadsaťročná odmlka.
V tomto období boli členmi krúžku: Oľga Nováková, Mária Grejtáková, Jolana Straková, Marta Motýľová, Katarína Jureková, Regina Dzuríková, Filip Grejták, Michal Jurčišín, Anton Samsely, Anton Dugas, Tony Karabinoš, Karol Mihálik, Ondrej Dzurík, Vincent Lacko.
1967
Dávno sa hovorí, že za všetkým treba hľadať ženu – platí to aj v prípade nášho folklórneho súboru. Ktovie čo by bolo, keby si Pavol Ragančík nebol našiel manželku v Hermanovciach. Bývalý člen súboru Zemplín bol nadšený hermanovskými piesňami, hermanovské devy zasa jeho tanečným umením. Zrodila sa prvé „Karičky“ a postupne nacvičili aj „Dožinky na valale“, „Večar na valale“, „Fľaškový tanec“, „Práčky pri potoku“, „Veľkonočná oblievačka“ a nechýbal ani „Verbung“ a mnoho hermanovských piesni. Prvé vystúpenie súboru, ktorý si začal hovoriť Hermanovčan sa uskutočnilo počas Veľkej noci v roku 1967.
Zakladajúci členovia súboru Hermanovčan:
 
Margita Grejtáková, Ľudmila Birošová, Marta Balúchová, Helena Pavličová, Ľudmila Grejtáková, Irena Sedláková, Irena Grejtáková, Irena Grejtáková ml, Jozef Adamko, Karol Dzurik, Jozef Kolarčik, Alfonz Gajdoš, Jozef Šimonák, Jozef Lechman.
Ponorná rieka
Po nich prišli ďalší na ďalší. Niekto „folklórničil“ len zopár mesiacov iný v Hermanovčane pôsobili a pôsobia desaťročia. Každý z nich zanechal v súbore plytšiu či hlbšiu stopu.
Hermanovčan v roku 1985 redaktorka denníka Smena trefne prirovnala k ponornej rieke, ktorá tečie po zemskom povrchu, občas sa skryje do podzemia, aby sa na inom mieste znovu ukázala svetu. Väčšia, krajšia, mohutnejšia. Tak isto aj Hermanovčan – aktívne účinkovanie občas, zväčša po výmenách generácií, striedali obdobia útlmu. Po nich sa vynovený súbor znovu dokázal predstaviť na pódiá.
Obdobie divadelných hier
Tak ako účinkujúci sa striedali aj vedúci súboru. Po Pavlovi Ragančíkovi ho viedla Marta Sochovičová po nej Jozef Adamko. Novodobá história Hermanovčanu sa začala písať v roku 1983, keď Medard Adamko dal dokopy skupinu mladých ľudí, ktorý nacvičili folklórny program Regrúci, regrúci... V nasledujúcom roku už začali aktívne a pravidelné nácviky, ktoré predznamenali jedno z najaktívnejších období, keď súbor mal mnoho vystúpení, keď si prinášal mhohé ocenenia z folklórnych prehliadok a súťaží. Množstvo vystúpení doma v okrese aj mimo neho. V roku 1984 súbor objavila aj televízia ktorá ho predstavila v krátkom spravodajskom šote. „Patrónmi“ súboru boli postupne vtedajší Socialistický zväz mládeže a neskôr Zväz požiarnej ochrany. Súbor vystúpil na otvorení letného filmového festivalu aj na Medzinárodných jazdeckých pretekoch v Prešove. V roku 1986 Hermanovčan po prvýkrát absolvoval svoje zahraničné vystúpenie. V poľskom meste Paczkow reprezentoval nielen Zväz požiarnej ochrany ale aj Československo. Od roku 1987 sa súbor takmer pravidelne objavoval v Lúčke (okr. Sabinov) na súťaži O gajdicu Andreja Mizeráka, ktorú niekoľkokrát vyhral.
Po Medardovi prichádzali ďalší udržiavatelia folklóru, ktorým záležalo na fungovaní súboru v obci. Milan Grejták ho viedol v rokoch 1992 - 1995. Potom krátko Ján Oriňák i Peter Konečný. Po nich sa súboru ujal muzikant Viliam Dzurik – až do roku 2002. Od roku 2003 do súčasnosti súbor vedie Miroslav Jurčišín, s výnimkou roku 2013, kedy na čele Hermanovčanu bol Ján Motýľ.
|
