Folklórny súbor Hermanovčan

---

 

Správa o činnosti Občianskeho združenia Hermanovčan a  súboru Hermanovčan za rok 2012

Hermanovce 10. február 2013

Vážení členovia, vážení hostia,  

Po roku sa opäť stretávame pri hodnotení našej činnosti. Nebudeme tentoraz rozprávať veľa, hlavne si chceme pripomenúť najdôležitejšie udalosti, ktoré v minulom roku boli súčasťou nášho života. Rovnako by sme sa však mali zamyslieť nad budúcnosťou. Sme tu totiž nielen preto, aby sme si zajedli, vypili, ale tiež, aby sme si povedali čo, a ako chceme robiť v budúcnosti. Týmto smerom by sa teda mala niesť diskusia.

Poďme teda k Občianskemu združeniu Hermanovčan. Správna rada OZ pracovala pravidelne, schádzali sme sa vo väčšinovom zložení a vždy sme prediskutovali všetko na čo bolo treba viac hláv. Okrem toho sme sa snažili všetky dôležité veci prediskutovať aj na skúškach, kde bolo hláv ešte viac. Členskú základňu sme po vlaňajšom valnom zhromaždení viac-menej ustálili, ale nikde nie je napísané, že členom združenia musia byť len členovia folklórneho združenia. Ak má niekto záujem pomáhať, pokojne ho treba doviesť – môže sa nám starať napríklad o kroje, čo je jedna z vecí, v ktorej máme trochu neporiadok.

Zatiaľ sa založenie OZ  ukázalo ako správny krok. Stálo a stojí  nás to síce nejaké peniaze, ale zatiaľ môžeme povedať, že sme viac získali ako minuli. Minulý rok sme prvý krát mohli požiadať o dve percentá zo zaplatených daní. Z nich sme získali okolo päťsto eur, presná suma bude v správe o hospodárení. Veríme, že keby sme sa všetci posnažili len o trochu viac a rozhodili siete vo svojom okolí, bola by to ešte vyššia suma. Mnohí totiž zareagujú až keď dostanú všetko doslova na tanieri – stačí im teda podať jeden papier, zasa už je možnosť vytlačiť si ho z internetu, a ak treba, tak im ho aj vypísať a pomôcť tak nám všetkým. Na facebook dávate rôzne odkazy, fotky, skúste tam zavesiť aj odkaz na našu stránku, na možnosť darovania peňazí. Každý má predsa nejaký okruh známych a čím je väčší, tým väčšia je aj možnosť, že nám daruje svoje dve percentá. Zbytočne je nechávať tieto peniaze štátu. Len sa treba naozaj posnažiť.

Okrem toho sme vďaka Občianskemu združeniu získali aj tisíc eur z fondu predsedu PSK Petra Chudíka na vydanie CD-čka a tiež nás vtedy, ako organizáciu  podporili sponzori. Ak by sme neboli registrovanou organizáciou peniaze by sme nedostali. Len na ilustráciu pripomenieme, že aj tak to nebolo jednoduché. Na PSK napríklad bolo treba napísať projekt, doložiť viacero potvrdení a vyhlásení a potom celý projekt zúčtovať až po napísanie záverečnej správy. Ak má niekto nápad na projekt, alebo vidí niekde nejakú zaujímavú výzvu, na ktorú by sme mohli reagovať, treba to pripomenúť výboru a hľadať možnosti ako odtiaľ financie využiť.

Poďme k našej hlavnej činnosti – k folklóru. Celkovo možno minulý rok hodnotiť ako úspešný. Vystupovali sme na obecných akciách, v Levoči, v Margecanoch vo Vianočnom programe, vo Veľkom Šariši i v Prešove na cirkevných akciách, viackrát v našom kaštieli, ešte viac vystúpení sme mali na súkromných oslavách či svadbách, nahrali sme CD Uzka dražka i vianočné zvyky pre Rádio Regina a podarilo sa nám vytvoriť veľký program, ktorým sme si pripomenuli 45. výročie vzniku súboru. Kúpili sme tiež novú harmoniku, prikúpili zopár krojov a čižiem a do technického vybavenia nám pribudol magnetofón a reproduktory. Dobrou akciou na utuženie partie bol bowling. Okrem toho sme nacvičili jeden nový tanec, vyhrali okresnú súťaž mužských speváckych skupín, ženy tam skončili v striebornom pásme, rovnako ako potom muži na krajskej súťaži v Zamutove.

To sú plusy. Za tie patrí poďakovanie nás všetkých nám všetkým, lebo každý na tom má istý podiel. Veríme, že táto úprimne myslená vďaka nezanikne v celkovej správe, lebo, samozrejme si pripomenieme aj to menej dobré.

Je totiž jasné, že aby bolo plusov ešte viac, mali by sme okresať menej dobre miesta. Pre budúcnosť súboru je treba zdôrazniť, že stále stagnujeme v tanečnej zložke, presnejšie povedané, nepribúdajú nám nasledovníci a necvičí sa pravidelne. Ak to bolo potrebné, dokázali sa stretnúť, no nemôžeme tu hovoriť o pravidelnej práci, nácvikoch a z toho vyplývajúceho zdokonaľovania. Dvaja noví tanečníci sa tance nenaučia, ak nebudú skúšať. Niektorí zo starších sa uspokojili s tým čo vedia, ale to nestačí. I vzhľadom na to, že zlepšovať sa musí súbor ako celok. Nemalo by sa stávať, že niekto po rokoch v súbore sa nevie poriadne točiť, mýli sa v tanci a to už nehovoríme o detailoch. O tom sme hovorili minulý i predminulý rok, takže nech sa každý zamyslí sám nad sebou, kde je chyba. A potom to môže povedať v diskusii.

Nepodarilo sa nám zapojiť do tancov starších členov súboru. Na oslavách výročia vzniku súboru  sa však ukázalo, že sa to dá, a že by to mohla byť tiež jedna z ciest, ktorú by sme mohli rozširovať. Je to však o námahe a prekonávaní istej pohodlnosti.

Speváci vo všeobecnosti sú pomerne stabilnými partiami, u nich vidno pravidelnosť nácvikov. Majú dobré meno, páčia sa, v tom treba pokračovať a neriešiť či sme na súťaži prví, alebo druhí. Súťaže sú na to, aby sme videli ako to robia iní, aby sme si nemysleli, že sme najlepší a umiestnenie je len výsledkom momentálnej nálady poroty, či iných okolností. Netreba sa po nich vzdávať, hnevať, ani rozčuľovať.

V tejto oblasti si myslíme, že by bolo vhodné rozšíriť ženskú spevácku skupinu. Odišla nám Renátka Novotná, občas niekoho položí choroba, rešpektujeme aj osobné záujmy a potom je problém pri vystúpeniach. Hlavne v súvislosti s tým, že v minulom roku sme mali veľa požiadaviek na „čepenu“. Musíme si uvedomiť, že ak dáme niekomu slovo, že mu prídeme na svadbu, nesmieme ho sklamať. A to nielen vtedy, ak sa svadba týka priamo niekoho z nášho súboru. Niekoľkokrát sa stalo, že sme len improvizovali a išli v značne oklieštenej zostave a tým sa kazí efekt tohto vystúpenia. Preto je na mieste, aby bolo viac žien. Tieto vystúpenia nie sú dlhé, ale sú náročné, preto, že sa vystupuje v noci. Za túto obetu ženám a dievčatám patrí naozaj veľké poďakovanie. Riešením je aj možnosť novej choreografie, menej náročnej na počet ľudí.

Čepené sú však zaujímavým zdrojom príjmov pre súbor, takže rušiť by sme to nemali i preto, že máme už nejaké objednávky na tento rok. V tejto súvislosti chceme spomenúť fakt, že sa začali objavovať hlasy, že niektorí chcú za vystúpenia peniaze. Nie je to dobrá tendencia. Doteraz sme vždy účinkovali na dobrovoľnej báze, získané peniaze vždy slúžili pre všetkých. Treba si uvedomiť, že financie prináša každý člen súboru. Niekto spevom, niekto tancom, niekto hraním, niekto projektom, iný nájdením sponzora. Nechcime sa dostať do situácie, keď sa rozhádame pre peniaze – to by znamenalo zánik súboru. Ak si jedna skupina začne privlastňovať peniaze, lebo si ich zarobila ona, môže prísť k momentu, že nebude mať vystúpenia a začne závidieť druhej skupine, ktorá, bude mať lepšie obdobie... Toto chceme?  Podľa čoho by sme mali platiť, aby to bolo spravodlivé? Podľa počtu zaspievaných slov, podľa krokov na javisku, alebo zahraných nôt? Nebránime sa tomu, aby sme si za drinu získané peniaze aj užili, ale nech to bude spoločné a nech to podporí aj partiu, ktorú tvoríme. Treba však myslieť aj na obnovu krojov či nástrojov, lebo aj to je pre súbor dôležité. Samozrejme, nechceme ani to, aby niekto na súbor doplácal a priame výdavky sa snažíme hneď vyrovnať.

Hudobne sme na tom tak ako pred rokom. Buďme radi, že máme Vila, lebo by nám často nemal kto hrať. Okrem harmonikára však máme stabilného už len basistu. To je málo. Našťastie medzi nás radi prichádzajú aj naši osvedčení muzikanti ako Juraj Konečný, jeho sestra Zuzka, Martin Novotný a ďalší.

Ako už bolo naznačené, bolo by vhodné, aby sme mali niekoho, kto by sa nám staral o kroje. To treba vyriešiť, takže porozmýšľajte, či niekto z vás si túto zodpovednú úlohu zoberie na seba, alebo či viete o niekom, kto by to mohol robiť. Tak, aby cez krojara či krojárku šli všetky kroje, aby mal prehľad, ktorý kroj kto má, aby riešil ich opravy, potrebu prikúpenia, ale aby cez neho šlo aj požičiavanie krojov. Teda, ak príde akákoľvek požiadavka na kroj, tak aby to riešil jeden človek.

Pár slov chceme povedať aj o CD Úzka dražka. Podľa doterajších ohlasov sme vydali naozaj pekné dielo. Možno sa nám  zdá, že vznikalo dlho. Pol roka od natáčania je však primeraná doba. Nevideli sme to, ale po nahraní spevov to bolo treba zmixovať, dohrať niektoré nástroje, nafotiť podklady pre obal, vyrobiť jeho návrhy či napísať každé písmenko, čo sa na obale objavilo. Dosť dlho sme sa rozhodovali či vydať CD vo vlastnom náklade, alebo cez vydávateľa . Rozhodli sme sa pre druhú možnosť. I preto, že po porovnaní rôznych ponúk, to  finančne u pána Roháľa vychádzalo takmer na rovnako. Vydavateľstvo nám však ponúklo širšie možnosti predaja, zastrešenie, odbornú pomoc, koordináciu čím sme zasa ušetrili dosť času. Vydali sme tak celkovo tisíc kusov, stovku máme ešte u vydavateľa. Z tých deväťsto sa najviac predalo na krste – 77 kusov.  V ďalšom období sme si rozobrali na predaj tristoosem kusov. Z nich sa reálne predalo a zúčtovalo  osemdesiatosem. Celkovo tak máme predaných a zúčtovaných – to znamená, že peniaze sú už v pokladni – 161 CD, za ktoré sme zarobili 906 eur. Máme teda ešte čo robiť, aby sme predali aj zvyšok – i preto, že naše pesničky sa už šíria aj cez internet.

Na tomto mieste musím spomenúť ešte jednu, neľahkú vec. Po deviatich rokoch sa z pozície vedúceho súboru rozhodol odísť Miroslav Jurčišín. Má na to svoje dôvody. V súbore však zostáva, akurát, že chce prenechať vedenie niekomu ďalšiemu. Okrem neho vo výbore Občianskeho združenia chce skončiť aj Martin Adamko. Ostatný rok to nemal jednoduché, musel a hlavne chcel dochádzať na skúšky tanečníkov, no tí mu to veľmi neuľahčovali, lebo často skúška nebola, lebo sa nezišli.

Nie je to jednoduchá situácia, ale je na nás, aby sme si povedali, koho chceme, aby nás viedol. Dnes nám teda treba doplniť výbor, podumať o vedúcom, presvedčiť ho, aby sa na to podujal a potom ho hlavne rešpektovať. Z doterajších členov výboru majú záujem vo výbore ďalej pracovať Ján Motýľ, Lucia Adamková i Milan Grejták. V rámci prípravy schôdze sme debatovali okrem iných aj s Antonom Triščíkom a ak mu dáte dôveru, súhlasil by s prácou vo výbore. To sú však len návrhy, je na nás všetkých komu dáme dôveru. Voľby dnes budú tajné, na papier, ktorý každý dostane od volebnej komisie nech každý napíše päť mien ľudí, ktorých by chcel vo výbore. Vzíde nám nejaké poradie a veríme, že tí ľudia budú súhlasiť.

Dúfame, že správa i ďalšie informácie nevyzneli až príliš kriticky, sú však momenty keď si naozaj treba pripomenúť dobré aj menej dobré chvíle a skutky. Z pochvalného by sme nemali spyšnieť a z toho kritického by sme sa zasa mali poučiť a chcieť sa posúvať. Podpriemer, ani priemer ľudí nezaujíma, také súbory sú kdekade. My, ak chceme zaujať, zlepšujme sa. Je to cesta, ktorá nás drží pri živote už viac ako 45. rokov. Veríme, že tých, čo chcú byť lepší je nás tu väčšina.

Výbor OZ Hermanovčan

 

 

Správa o činnosti Občianskeho združenia Hermanovčan a  súboru Hermanovčan

za rok 2011

Hermanovce 21. januára 2012

Vážení členovia, vážení hostia,  

Stretávame sa pri našich aktivitách síce pomerne často, ale keďže ľudská pamäť často zlyháva, raz za čas sa patrí obzrieť a pripomenúť si, čo všetko sme urobili. Zhodnotíme teda činnosť OZ Hermanovčan, ale keďže to sme si vytvorili hlavne na podporu folklórneho súboru Hermanovčan, z väčšej časti budeme hovoriť práve o ňom.

Začnem teda občianskym združením vo všeobecnosti. To, ako viete, vzniklo v roku  2010 a za sebou máme obdobie registrácie a všetkej potrebnej administratívy.

Jedným z dôvodov založenia OZ bolo aj získanie dvoch percent z daní. Minulý rok sme o ne  ešte nemohli požiadať, lebo sme nefungovali celý predchádzajúci rok, tento rok sa však na to chceme sústrediť. Koncom roka 2011 sme sa už zaregistrovali na notárskom úrade a založili sme aj účet v banke. Dúfame že na ňom niečo pribudne. To záleží na nás všetkých. Stačí vyplniť potrebné tlačivá. Už ich máme aj na internete, rovnako ako návod ako postupovať pri tom, aby naše peniaze prišli znovu nám. Ak každý osloví aj ľudí, ktorých pozná, môžeme získať ešte viac. Plánujeme rozmnožiť tlačivo a dať ho do každej schránky v našej obci. Veríme, že každý pri roznášaní priloží ruku k dielu.

Správna rada, čo sme si zvolili minulý rok prešla počas roka jednou zmenou. Ľudmila Šeligová odišla do zahraničia, takže vedením pokladne sme poverili Luciu Adamkovú. Výbor zasadal podľa potreby, zväčša v plnom zložení, vždy keď bolo treba prediskutovať veci ohľadne súboru a navrhol riešenie. Následne sme vždy zvolali stretnutie všetkých členov a informovali ich o tom čo navrhujeme, hlavne v otázkach, keď sme chceli použiť financie.

Minulý rok sme chceli aj ustáliť členskú základňu OZ. Žiaľ v tomto smere sme sa nejako nepohli, i keď predpokladáme že väčšina členov súboru chce byť aj v Občianskom združení. Mnohí si však nezaregistrovali preukaz, niektorí ho už ani nemajú, ďalší si za rok nevyrovnali členské. Poriadok by mal byť a ak sme sa na niečom dohodli, nerobme to len formálne. Najlepšie je zaplatiť členské na aktuálny rok hneď na valnom zhromaždení, teda dnes.

Poďme však k našej najväčšej aktivite, teda k súboru Hermanovčan. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v činnosti  išlo o úspešný rok. Úspešnosť však neznamená, že neboli, alebo nie sú problémy. Sme tu však na to, aby sme si o nich povedali a snažili sa nájsť aspoň smer ich riešenia.

Predovšetkým si musíme povedať, že všetky zložky súboru sú rovnako dôležité – tak tanečníci, ako aj muzikanti a speváci. Všetci sme tu preto, lebo nás baví folklór a chceme ho nejakým spôsobom robiť. Netreba nikoho vyzdvihovať, ani odpisovať, ani deliť súbor na mladých a starých. Občasné nevhodné slová potom vnášajú do partie nevraživosť či apatiu k ďalším aktivitám. Majme však nadhľad, neurážajme sa na slovíčkach, pamätajme, že Hermanovčan by mal byť nielen prostriedkom, ale hlavne cieľom nášho konania. Správajme sa tak, aby sme medzi seba pritiahli ďalších, hlavne mladých, ale i starších,  a pomohli im zapojiť sa do činnosti súboru, či OZ. Ak má niekto chuť, treba ju podporiť, lebo nie každý je priebojný a vie sa zapojiť sám. Treba sa povzniesť aj nad osobné záujmy, nehľadať v ďalších konkurenciu, ale spolupracovníka. 

Napriek občasným nezhodám však dokážeme v pravej chvíli zabrať a dokázať, že sme partia. Ukázalo sa to na všetkých dôležitých akciách v minulom roku. Medzi ne môžeme zaradiť vystúpenia na Fašiangovej zabíjačke, natáčanie relácie Kapura, organizovanie Juniálesu či vystúpenie v Nitre na Agrokomplexe, kde sme reprezentovali Miestnu akčnú skupinu Bachureň.  

Mali sme aj súborovskú svadbu. Martinovi Adamkovi teda ešte raz blahoželáme a veríme, že ešte bude tancovať čo mu sily i rodina dovolia.

Tanečníci. Tých nikdy nie je dosť. Párov máme tak akurát a sme v období, keď už väčšina z nich doštudovala a pracovné aktivity nabúravajú skúšky i vystúpenia. Navyše sa, hlavne ku koncu minulého a začiatkom tohto roka, cvičilo menej. Nepribudli nové tance, nezlepšujeme sa, nemáme nasledovníkov. V tomto smere sa musíme zlepšiť, lebo už dlhšie prešľapujeme na mieste. Chuť vidno, len ju treba prebudiť, aby bolo vidno aj skutky. Tu treba predovšetkým pritiahnuť a dať možnosť tým, ktorí už vyrástli z Hermančeku.

Speváci sú viac-menej stabilizovanou súčasťou súboru, cvičia pomerne pravidelne a rovnako pravidelne rozširujú svoj repertoár.  K mužským hlasom vlani pribudli Anton Triščík a Rado Karabinoš, čo pridalo na mohutnosti prejavu i na kvalite. Ženy sa snažia rovnako, no tiež by nebolo na škodu keby sa im podarilo pritiahnuť nové hlasy. Občas sa totiž stáva, že je problém dať ľudí dokopy na vystúpenie.

Tých bolo vlani neúrekom. Z veľkých spomeniem aspoň  fašiangy v Hrabkove, súťaž v Kendiciach,  kde obe skupiny skončili v zlatom pásme a tiež súťaž mužských speváckych skupín O cenu Štefana Mráza v Košiciach, kde muži zvíťazili a domov prišli s výhrou 300 eur. Vystúpili sme aj v programe Kamaraci mojo, ktoré v Hermanovciach zorganizoval spomínaný Anton Triščík a tiež v Uzovciach v programe našich priateľov zo súboru Uzovčan.

Nemožno vynechať ani malé vystúpenia na rôznych oslavách. Boli obdobia, keď sme nemali voľný jediný víkend, ba mali sme aj dni, keď sme počas jedného popoludnia vystupovali na niekoľkých akciách. Výrazným, i finančným prínosom boli vystúpenia na svadbách, kde sa presadili hlavne ženy speváčky a tanečníčky s čepením nevesty. Tu chcem pripomenúť, že je treba ešte u chlapcov - tanečníkov doriešiť, aby aj ich vystúpenia na svadbách mali finančný prínos pre celý súbor. Na tomto mieste spomeniem ešte aj to, že celkom dobrý rok sme mali aj v požičiavaní krojov a mali sme z toho celkom slušný prijem, ktorý spresní pokladníčka Lucia vo svojej správe.

Pri spevákoch si predstavujeme viac spolupráce s tanečníkmi pri tancoch. Nemalo by sa stávať, že po odspievaní sa rozprávajú pri javisku a tanečníci sa pritom trápia spevmi. Je to aj o prežívaní vystúpení, ale aj o nácvikoch a celkovom zhrávaní sa pred spoločnými vystúpeniami, teda o disciplíne. 

V závere roka obe spevácke skupiny začali s prípravou CD-nosiča, čo bolo uznesením minulého valného zhromaždenia OZ Hermanovčan. Bol už urobený výber piesní, naspievali sme už aj podklady pre upravovateľov. CD je momentálne vo fáze hudobných úprav pričom samotné nahrávanie  by malo uskutočniť v najbližšej dobe, tak, aby sme ho mohli predstaviť počas chystaných osláv 45. výročia súboru, ktorí nás v tomto roku čaká.

Pri hudobníkoch musím tradične vyzdvihnúť Vila Dzurika. Na ňom sú závislé všetky zložky súboru a bez jeho obety by sme to mali veľmi ťažké. Chýbajú nám huslisti, no veríme, že postupne dokážeme medzi nás dostať dievčatá z Hermančeku. Zatiaľ sme vďační Maťovi Novotnému, Zuzane Konečnej, Matúšovi i klarinetistovi Jánovi Bakovi i cimbalistovi Jurajovi Konečnému, že nám dokážu pomôcť pri všetkých významnejších vystúpeniach. Stabilnejší káder muzikantov, ktorí by boli k dispozícii operatívnejšie,  by však bol veľkým prínosom.

Partiu Hermanovčanu sme sa snažili stmeľovať aj mimo oficiálnych akcií. Dobrým nápadom boli kolky a posedenie pri čaji vo Víťazi, kam sme zašli vo februári, ale aj spievanie vianočných kolied, z ktorých výťažok sme venovali na hermanovský kostol. Neformálne sme vystúpili aj na otvorení útulne, ktorú postavili hermanovskí turisti, kde sme si zároveň ešte viac vylepšili dobré meno, ktoré máme v rámci Miestnej akčnej skupiny Bachureň.

Materiálne sme minulý rok riešili akurát potrebu obnovy harmoniky. Súborovská už má svoje odžité, súkromné zasa nemôžeme využívať na všetky akcie. Po súhlase väčšiny členov sme koncom roka objednali novú harmoniku. Bude stáť 1600 eur, vyplatili sme už zálohu 500 eur. V tomto roku by sme chceli dať ušiť pre všetkých košele a tiež dva kompletné ženské kroje, kvôli požičiavaniu.

Keď už hovoríme o plánoch, v tomto roku nás čaká nahrávanie CD a potom oslavy výročia súboru. Tie navrhujeme, aby boli 26. mája. Postupne sa už zaoberáme scenárom, nechceme však  robiť pompézne oslavy, hlavne by to mala byť prezentácia CD, pripraviť chceme aspoň jeden dva nové tance. Chceme tiež prepojiť v  spoločnom tanci spevákov a tanečníkov. Bude to náročná akcia, ktorá si vyžiada spoluprácu nás všetkých. Veríme, že každý sa zapojí do práce.

Tento priestor chceme využiť aj na poďakovanie. Najprv tým, ktorí nám v tomto roku pomohli finančne. Bol to predovšetkým Obecný úrad, od ktorého sme dostali dotáciu 1000 eur, schválili nám ju aj na tento rok, no či ju dostaneme v súčasnej situácii je otázne, takže nemali by sme sa na to spoliehať. Naša vďaka patrí aj pani Kláre, ktorá nás často pozýva do kaštieľa na vystúpenia pre hostí. Niekoľkokrát nás sponzoroval pán Florián Valenčín, finančne nám prispel aj na prípravu CD. Pomoc nám neodmietli ani v PD Jarovnice, veľkú cenu, fúru dreva,  sme pri organizovaní Juniálesu získali aj od pani Korinkovej z Jarovníc. Poďakovať sa chceme tiež vedeniu školy, za požičanie priestorov pri organizovaní Juniálesu a tiež duchovnému  otcovi za duchovnú podporu.

A napokon sa chceme poďakovať všetkým nám, čo tu sedíme. Lebo my tvoríme súbor i OZ a toto všetko čo som spomínal sme dokázali preto, že každý z nás sa angažoval a chcel niečo urobiť pre ostatných.  

Výbor OZ Hermanovčan

Výročná správa Občianskeho združenia Hermanovčan za rok 2010

 

Vážení členovia folklórneho súboru Hermanovčan,

stretávame sa tu, aby sme zhodnotili uplynulé obdobie, aby sme si pripomenuli všetko, alebo väčšinu z toho čo sa nám podarilo urobiť, ale tiež, aby sme sa zamysleli nad tým, čo sme urobiť nedokázali, prípadne sme to urobili, ale nie až tak úplne podľa našich predstáv.

Jednou z dôležitých úloh, ktoré sme si na minulom hodnotení uložili bolo založenie Občianskeho združenia Hermanovčan. Dôvodom bolo, aby súbor mál oficiálny štatút. V minulosti sa totiž stávalo, že bol problém s vyplácaním financií, keďže súbor nemal oficiálnu registráciu, takže sme to v nutných prípadoch riešili prevodmi peňazí na účet obecného úradu, odkiaľ nám ich potom presúvali, čo tiež nebolo ideálne riešenie. Oficiálna organizácia už takéto problémy nemá, navyše dostáva sa jej možnosť žiadať o podporu z rôznych fondov. Samozrejme, oficiálny štatút organizácie nie je zadarmo, nemyslím, len financie na kolky potrebné k registrácii, ale prináša to napríklad aj povinnosť podávať daňové priznanie a ďalšie povinnosti. S tým všetkým sme však rátali a v máji sa OZ Hermanovčan stalo realitou. Máme správnu radu i kontrolnú a revíznu komisiu, len akosi nemáme členov, aj keď sme s vytvorením združenia súhlasili všetci. Doposiaľ sa totiž zaregistrovalo len 8 členov. Tesne pred schôdzou to však väčšina z nás dala do poriadku, takže momentálne je nás vyše 35 registrovaných členov. Veríme, že to sú začiatky a novú organizáciu postupne sfunkčnime tak, aby bolo jasné koľko nás je a podobne.

Poďme k činnosti združenia – výbor sa stretával viac-menej pravidelne a viac-menej v plnom počte. Každý podľa svojich možností. Výbor riešil aktuálne problémy spojené s vystúpeniami, plánmi, financiami. Jeho založenie nám pomohlo pri získavaní financií od sponzorov pred zájazdom do Grécka. Nebolo ich veľa, ale boli. Financie združenia spravuje Ľudmila Šeligová, ktorá o aktuálnom stave prednesie osobitnú správu.

 Na druhej strane sme sa presvedčili, že štát nás už kontroluje, keď sme dostali pokutu za neskorú registráciu na daňovom úrade. Pokutu nám napokon daňový úrad odpustil po zaslaní žiadosti a patričného kolku. Nevedomosť zákona totiž neospravedlňuje. Bolo to však poučením.

Do budúcna nám teda zostáva viac zaktivizovať možnosti, ktoré dáva oficiálny štatút organizácie, teda žiadať o financie na všetkých možných miestach, písať projekty a rozvíjať toto naše združenie.

Keďže OZ vzniklo predovšetkým na podporu folklórneho súboru Hermanovčan, ďalej sa budeme zaoberať jeho činnosťou.

Vrcholom činnosti súboru sú vystúpenia – tých bolo na naše možnosti dosť. Viete koľko nás je, že každý má nejaké pracovné či študijné povinnosti a skĺbiť i takýto neveľký počet ľudí dá niekedy veľkú námahu.

Rok sme začali vystúpením na fašiangovej zábave v Hermanovciach vo februári. Veľkou udalosťou bola účasť na speváckej súťaži F Kendzicoch vešelo. Naše ženy sa tam vo svojej kategórii získali po prvýkrát v histórii titul laureát, čo značí, víťazstvo. Muži sa umiestnili v zlatom pásme. Bol to veľmi pekný úspech.

V máji sme mali ešte vystúpenie  na Zlatej bani v rámci celoslovenského turistického zrazu, v júni potom v susedných Jarovniciach na oslavách výročia obce. V júni vystúpili speváci v Ľuboticiach a v júli v Štefanovciach. V auguste boli celosúborové vystúpenia v Uzovciach a v Chminianskej Novej Vsi.

September bol pre súbor náročný. Nie tak kvôli počtu vystúpení, ale kvôli príprave na zahraničný zájazd. Viete, že sme mali niekoľko pozvaní, ktoré napokon nevyšli, či už preto, že festival rušili či obmedzili  usporiadatelia, alebo sme to odmietli kvôli tomu, že sme sa nedokázali dať dokopy. Grécko bolo ponukou, ktorú sme brali opatrne – netušili sme, či nás bude dostatok na kvalitné vystúpenie. Mohlo tam ísť 35 ľudí, ako tak sme dali dokopy sedem párov tanečníkov, i vďaka novým chlapcom zo Sabinovčanu. Naši speváci možnosť isť na festival takmer nevyužili. Preskočím ďalšie ťažkosti, ktorých nebolo málo,  a poviem už len, že festival to napokon bol nad naše očakávanie. Mali sme len jedno vystúpenie, zvyšok z piatich dní čo sme v gréckom meste  Thessaloniky strávili sme mali pre seba. Na vystúpenie sme mali veľmi pozitívny ohlas, predovšetkým od usporiadateľov.

V jeseni sme tiež vystupovali v prešovskom divadle v programe, ktorý organizovala v rámci svojich osláv Združená stredná škola služieb. Okrem toho sme mali viacero vystúpení na rôznych súkromných oslavách či svadbách, ale aj pre hostí ubytovaných v hermanovskom kaštieli.

Záver roka opäť patril vystúpeniam v Hermanovciach. Najprv to bolo v októbri na stretnutí s dôchodcami.  V decembri sme sa potom po dlhšom čase dokázali zmobilizovať k vytvoreniu originálneho programu, ktorému sme dali názov Od Kataríny do Štefana, kde sme ukázali zvyky z tohto obdobia. Dali sme priestor i hosťom zo súboru Hermanček a chlapom z folklórnej skupiny z Lipoviec. Tento program mal tiež veľmi dobrý ohlas.  

Z ďalšej činnosti chcem spomenúť, že po rokoch máme pre naše kroje i na naše stretávanie sa konečne kultúrnu miestnosť. Nová krojareň je v budove nákupného strediska. Vďačíme za to pochopeniu obecného úradu, ktorý dal materiál a zrekonštruoval osvetlenie i vetranie, my sme prispeli prácou a vytvorili z toho príjemné miesto. Podarilo sa nám tiež obliecť chlapov do nových nohavíc.

V tomto roku sme do sveta pustili aj náš prvý videoklip – zostrih z vystúpení a rôznych akcií súboru podfarbený piesňou Ej zahumne, zahumne. Na You tube ho videlo už takmer 1600 ľudí. Z vystúpenia na fašiangovej zábave i z vianočného vystúpenia máme vďaka Maťovi Adamkovi na internete ďalšie dva videá, jeden videli asi tri stovky ľudí, druhý zatiaľ niekoľko desiatok ľudí.

V repertoári nám pribudli dva tance – dievčenský a párový. Rodili sa dlho, ale svoje miesto na vystúpeniach si už našli.

Hudba sa dokázala dať dokopy vždy keď to bolo potrebné, no škoda, že nemáme stálu celú zostavu a často si pri veľkých vystúpeniach musíme vypomáhať len tými, čo akurát môžu prísť. Koncom roka sa však vyprofilovala zostava, ktorej väčšiu časť tvorili domáci muzikanti, čo sa ukazuje ako perspektívne, len aby sme skvelých mladých muzikantov dokázali udržať. Tu musím osobitne vyzdvihnúť Vila Dzurika – bez jeho obetavosti by sme fungovali asi veľmi ťažko. Keby mnohí z nás mali len trochu z toho jeho nadšenia pre folklór, boli by sme oveľa ďalej.

Máme fungujúcu webovu stránku, ktorá je viac-menej aktuálna, aj  zaujímavé plagáty na naše vystúpenia. Pre členov súboru sme pripravili ako darček i originálny kalendár.

To boli pozitíva. Hoci ich bolo veľa, musím však spomenúť aj menej príjemné veci. Klasicky je neustály problém s dochádzkou na skúšky – tak u spevákov, ako aj, a čo je horšie, u tanečníkov. Nedá sa cvičiť, keď je na skúške jeden, dva páry. Potom sa neustále začína a tí, čo chodia pravidelne sú  potom otrávení. To už nehovorím o tom, že sa necvičia základné prvky, že sa trénuje len akoby z povinnosti, a hlavne, že posun v kvalite nenastáva. Kvôli tomuto prístupu tanečníkov ale aj z iných dôvodov došlo k zmene  vedenia tanečnej zložky  a doteraz  nie je dotiahnuté do konca, kto bude tanečníkov viesť. Verím, že to bude otvorené v diskusii. To, že sa vedúceho nikto ani nespýtal na dôvody prečo skončil, len ukazuje, že mnohým je akosi jedno čo so súborom bude.

Chýba nám tiež mladšia generácia. Malo by byť snahou nás všetkých, aby sme pritiahli ďalších, predovšetkým tanečníkov.

Bez problémov to nie je ani medzi staršími členmi súboru. Na jednej strane sa radujeme z výhier na speváckych súťažiach na druhej strane, len veľmi ťažko prijímame inovácie či už v speve, alebo napríklad v rozostavení sa na javisku. Často potom počuť hundranie, hlavne poza chrbát, ľudia sa urážajú a prestávajú chodiť do súboru. V takom kolose však musí mať rozhodné slovo jeden. Funguje to tak všade, kde chcú ľudia niečo dokázať. Všetci však môžeme prispieť návrhmi k vylepšeniu čísla programu. Ak ich nemáme, potom nehundrime, ale snažme sa urobiť to, kde máme svoje miesto, čo najkvalitnejšie.

Necvičia sa napríklad nástupy na javisko, potom sa nevieme zorientovať na netradične postavenom javisku a príchod niekedy vyzerá viac ako amatérsky. Pri vystúpeniach sa niekedy nežije dianím na javisku, hlavne speváci občas zabúdajú, že by mohli pomôcť spevom tanečníkom a to nehovorím o tom, že debaty za javiskom rušia ostatných.

Dotiahnuť je potrebné aj cenník za vystúpenia na svadbách a oslavách. Máme síce orientačnú sumu, ale často prižmurujeme oči, lebo je to pre našich známych, kamarátov, rodinu. Nemôžeme však niekam chodiť tak, aby sme na to doplácali. Kroje a čižmy stoja dosť peňazí. Osobitne si to treba ujasniť v prípadoch, keď sa chodí tancovať okolo nevesty a súbor z toho nemá nič, hoci sa tancuje v súborovských krojoch.

Myslím si, že sme na jednej lodi a mali by sme sa snažiť, aby plávala čo najdlhšie. Iste, nemôžeme na nej nikoho držať násilím, ale ak už niekto do nej nastúpil, mal by dávať všetko do toho, aby sa táto naša loď na hladine nielen udržala.